Reštrukturalizácia ECAV – dvojúrovňová správa cirkvi so zachovaním seniorátov ako regionálnych kancelárii, zlúčených s generálnymi orgánmi cirkvi do jedného subjektu s vlastnou právnou subjektivitou, nazvanou komplexne ako Ústredie/Ústredné orgány cirkvi.
1. Úvod, definovanie základných pojmov
Ak sa hlásime k Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, tak odpovede na základné otázky našej viery, vzťahu k Bohu i sebe navzájom ako aj vzťah k okolitému svetu musia a majú vychádzať z ústredného učenia našej cirkvi, ktoré je obsiahnuté v Augsburskom vyznaní. Označenie tohto vyznania je obsiahnuté v samotnom názve našej cirkvi.
To v praxi znamená, že nad najvyšším cirkevným zákonom, ktorým je v našej cirkvi Ústava ECAV na Slovensku stoji svojim obsahom Augsburské vyznanie.
V zmysle čl. 8 Augsburského vyznania: „Kresťanská cirkev nie je nič iné než zhromaždenie všetkých veriacich a svätých.“
„Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi.“ (Mt 18,20)
Z citácie týchto dvoch textov a ich vzájomného prieniku, možno konštatovať že cirkev vzniká už spoločenstvom 2 – 3 ľudí uprostred ktorých stojí Kristus. Takéto malé ostrovčeky cirkvi poznáme najme v našich rodinách. Pre praktický život cirkvi je dôležitý ešte jeden element a ten nachádzame v 7 čl. Augsburského vyznania: „Taktiež učíme, že vždy musí zostať jedna svätá, kresťanská cirkev. Ona je zhromaždením všetkých veriacich, ktorým sa evanjelium čistotne káže a sväté sviatosti podľa evanjelia prisluhujú.“
Ak čl. 8 a.v. v spojitosti so slovami Pána Ježiša Krista stanovili „nutnú“ podmienku cirkvi, tak čl. 7 definuje tzv. „postačujúcu“ podmienku pozemskej – „viditeľnej“ cirkvi. V praxi túto podmienku v jej najmenšej – elementárnej podobe plne reprezentuje cirkevný zbor.
Ak hovoríme o „viditeľnej“ cirkvi, máme na mysli predovšetkým jej lokalizáciu. Okrem vieroučného pomenovania cirkevného zboru je hneď na druhom mieste dôležité jeho regionálne začlenenie. V našej cirkvi sú cirkevné zbory pomenované ako: „Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v … (napr. v Prešove, Bratislave – Dúbravke a pod.)“ V názve máme hneď dva atribúty ktoré označujú územnú lokalizáciu cirkevného zboru. Ten prvý lokalizuje pôsobnosť cirkvi vo všeobecnosti a druhý územnú pôsobnosť samotného cirkevného zboru.
V doslovnom prenesení napísaného do grafickej podoby, možno našu cirkev zakresliť asi takto:
kde CZ – je cirkevný zbor, indexy 1, 2, 3, … – predstavujú názvy jednotlivých CZ a „n“ – je celkový počet CZ.
ECAV na Slovensku je teda tvorená množinou „pomenovaných“ cirkevných zborov, ktorých počet je konečný.
Tu sa nám vynára otázka: Kto má, resp. by mal mať hlasovacie a volebné práva v cirkvi? Na úrovni CZ je to pomerne jednoduché. Volebné a hlasovacie právo je prisúdené členovi CZ v zmysle ďalších právnych ustanovení. Ako je to však na úrovni cirkvi ako celku: Je to CZ alebo je to člen CZ? Túto otázku prenechávam na zodpovedanie kompetentnejším.
Je zrejme, že vyššie definovaná štruktúra cirkvi by bola asi dosť nefunkčná, preto sa tu vynára potreba akéhosi Ústredia cirkvi, ktoré by zabezpečovalo komplexný servis tak vo vzťahu k cirkevným zborom ako aj vo vzťahu k štato-právnemu usporiadaniu a to tak z hľadiska legislatívneho ukotvenia vôbec, územného začlenenia, ale aj vo vzťahu k orgánom a inštitúciám štátnej a verejnej správy. Nová štruktúra cirkvi by teda mohla byť rozšírená o už definované Ústredie cirkvi:
Ústredie cirkvi plní, ako som už uviedol, dve základné úlohy. Jedna je smerom navonok k orgánom štátnej správy, ale aj k vonkajšiemu svetu vôbec a druhá je nasmerovaná dovnútra k potrebám členov cirkvi a samotných cirkevných zborov.
Obrázok zámerne kreslím v uvedenej podobe, kde ústredie je postavené pod cirkevnými zbormi, pretože legitimita cirkevného ústredia vzniká z potreby cirkevných zborov a na základe ich rozhodnutia, prípadne rozhodnutia ich členov a nie naopak. Nič na tomto princípe nemení ani legislatívny právny rámec občianskej spoločnosti. Toto je štandardný postup označenia spoločných záujmov viacerých fyzických aj právnických osôb pri zakladaní podnikateľských či nepodnikateľských štruktúr.
Navyše takto znázornená štruktúra cirkvi v oveľa väčšej miere vyjadruje Ježišové slová v Mt 20,27: „ … a kto by sa medzi vami chcel stať prvým, bude vašim služobníkom“ (ako aj Mk 10,44).
Problém nastáva, môže nastať v momente, keď subjekty záujemcov sa stávajú objektami záujmu. Niečo podobné poznáme vo verejnej či štátnej správe, kde zhora nadol ide nejaký systém rozhodnutí, spravidla vo forme legislatívnych predpisov, opačným smerom ide spravidla služba, no v obidvoch prípadoch môžu ísť aj finančné toky. Ide teda o obojsmernú komunikáciu. I keď sa roly v čase a podľa konkrétnej situácie menia, to znamená že záujemcovia sa menia na objekty záujmu a pod. objekty záujmu môžu byť celkom legitímne záujemcami, je potrebné nestratiť zo zreteľa vyšší záujem a to je funkčný model správy cirkvi.
Na tomto mieste by bolo vhodné definovať čo robí funkčný model funkčným, čo musia dodržiavať záujemcovia a objekty záujmu, akú transparentnosť by mal mať ich vzťah a to od transparentnosti systému volieb jednotlivých predstaviteľov cez prijímanie uznesení (pravidiel fungovania systému, cez výkon právomoci až po riešenie sporov, disciplinárnych previnení ba dokonca pochybení jednotlivcov a skupín v súlade s legislatívnymi predpismi občianskej spoločnosti.
Ak sme pochopili základný princíp môžeme celú štruktúru otočiť do podoby v ktorej CZ sú akoby konzumentmi prijímaných služieb vykonávaných ústredím cirkvi. Táto forma je prirodzenejšia a jednoduchšie znázorňuje vytvorené vzťahy. Nikdy však nemožno stratiť zo zreteľa, že v samotnom záujme pozornosti Ježiša Krista je hriešny človek, ktorý prijatím viery v Ježiša Krista je vštepovaný do neviditeľného duchovného tela cirkvi a stáva sa jej členom v konkrétnom cirkevnom zbore. To je aj odkaz Pána Ježiša Krista: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28,19) Toto sa primárne deje v cirkvi prostredníctvom cirkevných zborov.
Obrátená štruktúra cirkvi:
Pri tomto obrázku sa na chvíľu pozastavím. Dovolím si tvrdiť, že tento zjednodušený model štruktúry cirkvi je z právneho hľadiska úplným a vyčerpávajúcim popisom záujmov členov cirkvi, cirkevných zborov ale aj vonkajších subjektov majúcich vzťah či vplyv k cirkvi, ako je štát a verejná správa či územná samospráva a pod.
Inými slovami, rozlišujeme v dvoch rovinách a to v tej základnej ide o právnu subjektivitu CZ a v odvodenej rovine o právnu subjektivitu ústredia cirkvi. Všetky aktivity ktoré cirkev (ako taká) vykonáva, zakladajú buď na individuálnom rozhodnutí cirkevného zboru alebo na spoločnom rozhodnutí cirkevných zborov prostredníctvom ústredia cirkvi. To prvé má viacmenej lokálny charakter a to druhé celocirkevný či už ide o celé územie SR alebo jeho časť – región.
Právne subjekty môžu vznikať aj z rozhodnutia jednotlivcov v podobe rôznych združení v rámci neziskového sektora ale aj rôzne záujmove spolky, asociácie, kluby a pod, ktorých zakladateľom sú samostatné právnické alebo fyzické osoby v súlade s príslušnými legislatívnymi ustanoveniami SR, tieto však nemajú povahu priameho právneho vplyvu na funkčný systém cirkvi.
2. Moc v cirkvi a výkon moci
Vo svojom modely štruktúry ECAV sa v značnej miere inšpirujem modelom – Reformou správy ECAV ako ju opísal Ing. Dušan Vagaský, bývalý riaditeľ GBU ECAV na Slovensku vo svojej štúdii z roku 2016.
Brat Ing. Vagaský definuje vo svojej reforme 4 druhy moci:
- Moc biskupskú
- Moc výkonnú
- Moc súdnu
- Moc zákonodarnú
Pri pohľade na moc je potrebné rozlišovať medzi svetskou mocou a duchovnou mocou. V súlade s 28. článkom A.V. hovoríme o biskupskej moci ako o duchovnej moci. Ďalšie tri moci – výkonná, súdna a zákonodarná sú základnými prvkami demokratickej správy veci verejných.
Ak teda rozprávame o reforme správy cirkvi, tak nehovoríme o duchovnej moci i keď i táto môže byť predmetom úvah. Ide však o úvahy teologického charakteru, ktoré nemajú priamy vplyv na štruktúru cirkvi. Predmetom diskusie sú teda výhradne tri zložky moci a to moc zákonodarná, výkonná a súdna. Ako ústrednú vnímam zákonodarnú moc.
A. Zákonodarná moc
Zákonodarná moc v ECAV dlhodobo nemá také postavenie aké si oprávnene zaslúži. Je akoby nástrojom výkonnej moci, čo považujem za nesprávne chápanie. Ak chápeme cirkevné zbory ako primárne bunky cirkvi, tak aparát zákonodarnej moci má byť prioritne nástrojom, ktorý legislatívne definuje priestor a vzťahy v cirkvi a cirkvi k jej vonkajšiemu prostrediu. Vnímanie a prisudzovanie výkonnej moci vyšší stupeň dôležitosti je pozostatkom kumunistického totalitného režimu.
Demokratickosť a demokratické princípy správy ECAV na Slovensku sú dané samotným faktom, že je tvorená zdola nahor nie naopak. Pod autoritou Božieho Slova a pôsobením Ducha Svätého sa rodí viera jednotlivcov, ktorí sa združujú v cirkevných zboroch a tieto tvoria cirkev. Demokracia nie je pre Evanjelickú cirkev iba jeden z nástrojov správy veci verejných ale je jej najprirodzenejším vyjadrením spoločnej správy a vyplýva z bratsko-sesterského poňatia viery v Ježiša Krista. To, že v minulosti (hlavne v čase socializmu), bola správa cirkvi riadená aj inak, nijako nemení samotnú podstatu. Demokratický systém zakladá na definícii jasných spoločensko-právnych pravidiel a noriem. Systém cirkevno-právnych predpisov má teda najvyššiu cirkevno-spoločenskú funkciu a je rozhodujúcim kritériom pre všetko dianie v cirkvi na všetkých jej úrovniach. Najvyšším cirkevno-právnym predpisom je Ústava ECAV z roku 1993 podľa ktorej je synoda najvyšším orgánom Evanjelickej cirkvi (čl. 29, odsek (1), pričom plní aj funkciu zákonodarného orgánu (čl. 30, ods. (1) písm. b).
SYNODA
Ústredný orgán zákonodarnej moci je Synoda. Synoda:
- prijíma a schvaľuje ústavné zákony ECAV
- schvaľuje cirkevné zákony
- vydáva, udržiava a aktualizuje zbierku CPP v cirkvi
- volí a odvoláva právnych zástupcov, predsedov, podpredsedov a sudcov cirkevného súdu a seniorálnych súdov, cirkevného a seniorálnych žalobcov a ich zástupcov, predsedov svojich poradných a iniciatívnych orgánov
Zloženie Synody ECAV (zloženie tohto orgánu je potrebné komunikovať naprieč všetkými súčasnými COJ minimálne od úrovne seniorátov a dôležité sú najmä pohľady zohľadňujúce právne ukotvenie tohto orgánu v cirkvi):
Len pre obrazotvornosť si dovolím predložiť námet:
- Legislatívna rada cirkvi (predseda – neordinovaný s právnym vzdelaním), podpredsedovia a členovia – pomer 2:1 neordinovaní vs duchovní)
- Volení synodáli (cca 9 zástupcov za seniorát volení v pomere 2:1 neordinovaní vs. duchovní)
Fungovanie Synody ECAV:
Schádza sa podľa potreby, (v prechodnom období aj niekoľkokrát do roka), minimálne 1 x za 2 roky
Predsedníctvo synody tvorí (LRC – predseda + 1 podpredseda z radov neordinovaných a 1 podpredseda z radov ordinovaných/duchovných, 3 členovia (2:1),
Zvolávanie ako aj legislatívnu iniciatívu definuje – LRC, Cirkevné presbyterstvo, Konvent, Reprezentatívne % CZ – (Napr. 5, resp. 10 %)
B. Výkonná moc
a) KONVENT
Najvyšším orgánom výkonnej moci je KONVENT (resp. CIRKEVNÝ/GENERÁLNY KONVENT)
Konvent je zložený z konventuálov – zástupcov CZ a to v počte 1 zástupca na 1000 aj začatých členov CZ. (celkom cca 400 – 500 konventuálov v pomere 2:1 neordinovaní vs. duchovní)
Ďalej členovia konventu z titulu funkcie sú:
Predsedníctvo cirkvi – (2) Biskup (arcibiskup, generálny biskup …) a Cirkevný dozorca (neordinovaný)
Cirkevné presbyterstvo: 31 – 43 (členov)
- Pomocní biskupi (2), (biskup pre vzdelanie a misiu a biskup pre pastorizáciu a diakóniu, službu)
- Predsedovia výborov (cca 8)
- Hospodársky výbor
- Školský výbor
- Výbor práce s deťmi a mládežou
- Vieroučný výbor
- Bohoslužobný výbor
- Mediálny výbor
- Diakonický výbor
- Iné
- Seniori a seniorálni zástupcovia (16 – 28)
- Riaditeľ biskupského/cirkevného úradu (1)
- Cirkevný právny zástupca (1)
- Predseda LRC (1)
Konvent:
- prijíma zásadné opatrenia na zabezpečenie duchovného a mravno-náboženského života v cirkvi
- rozhoduje o základných organizačných a hospodárskych záležitostiach cirkvi, schvaľuje jej rozpočet a účtovnú uzávierku, ktoré obsahujú všetky právnymi predpismi určené náležitosti
- schvaľuje správy o činnosti generálneho/cirkevného presbyterstva, predsedníctva cirkvi a zboru biskupov
- zriaďuje a zrušuje celocirkevné účelové zariadenia
- volí spomedzi pomocných biskupov zástupcu generálneho biskupa a zástupcu generálneho dozorcu a odvoláva ich z funkcií
- volí a odvoláva členov generálneho/cirkevného presbyterstva a predsedov svojich poradných a iniciatívnych orgánov
- zaujíma stanoviská k otázkam verejného života
Konvent sa schádza podľa potreby, minimálne 1 x za rok.
b) CIRKEVNÉ PRESBYTERSTVO
Mimo zasadania konventu riadi chod cirkvi.
Činnosť, zloženie, kompetencie cirkevného/generálneho presbyterstva je potrebné redefinovať v súvislosti so zmenou štruktúry ECAV. Zloženie v pomere 2:1 neordinovaní vs. ordinovaní.
c) CIRKEVNÉ PREDSEDNÍCTVO
Obdobne ako je tomu doteraz, je potrebné prehodnotiť všetky funkcie predsedníctva vo vzťahu k novej štruktúre ECAV.
Naďalej však platí, že cirkevné/generálne predsedníctvo je štatutárny orgán cirkvi.
V závislosti na redefinovaní zloženia cirkevného presbyterstva nechávam voľnú úvahu, aby štatutárnym organom ECAV bolo cirkevné/generálne presbyterstvo. Som presvedčený, že aj táto myšlienka má svoje viaceré pozitíva.
d) CIRKEVNÝ ÚRAD/GENERÁLNY ÚRAD CIRKVI
Výkonno – administratívny aparát, ktorý riadi riaditeľ.
Zabezpečuje výkon všetkých legislatívno-právnych záležitosti vo vzťahu k štátnej správe na celocirkevnej úrovni a prostredníctvom seniorských úradov/kancelárii na regionálnej úrovni vo vzťahu k verejnej správe – VÚC a samospráve miest a obcí.
Smerom do vnútra cirkvi zabezpečuje a koordinuje plnenie všetkých úloh od úrovne cirkevného/generálneho konventu, cez cirkevné/generálne presbyterstvo až po cirkevné/generálne predsedníctvo.
e) SENIORÁT
Seniorát je územný orgán ústredia cirkvi bez vlastnej právnej subjektivity. Organizačne a hmotnoprávne je podriadený cirkevnému úradu/generálnemu úradu cirkvi. V ostatných, najme duchovných záležitostiach podlieha rozhodnutiam (cirkevného/generálneho) konventu.
Zriaďuje sa za účelom zastrešenia-združenia CZ na regionálnej báze s výkonným centrom zabezpečujúcim tak duchovnú správu CZ ako aj hmotnoprávnu správu.
Seniorský úrad – seniorálna kancelária
Seniorský úrad je výkonný orgán ústredia cirkvi bez vlastnej právnej subjektivity.
Stará sa o cirkevný a mravno-náboženský život v senioráte.
Senior – profesionálna funkcia duchovného správcu seniorátu, volený CZ seniorátu
Konsenior – zástupca seniora, farár niektorého CZ v senioráte, volený CZ seniorátu
Seniorálny zástupca – profesionálny neordinovaný pracovník seniorského úradu, zabezpečuje výkazníctvo a štatistiku seniorátu a inšpekciu hospodárenia samostatných právnych subjektov zriadených ústredím cirkvi s pôsobnosťou v danom senioráte.
Seniorálny kaplán – Duchovný správca, a pomocný duchovný, administratívny pracovník seniorského úradu, poverený ústredím cirkvi
Seniorálny výbor (presbyterstvo) – nevolí sa v zmysle paritného systému ale je tvorený odborníkmi z radov neordinovaných napr. z oblasti školstva, ekonomicko-hospodárskej oblasti, práva, architekti, a iní a môže byť doplnený duchovnými zastrešujúcimi prácu v senioráte s deťmi, mládežou, inými spoločenstvami, misiou, diakoniou a pod.
Seniorát je regionálna kancelária zriadená v priestoroch niektorého FÚ, ktorý disponuje relevantným priestorom, tento priestor prenajíma ústredie ECAV v ktorom je zhromaždená administratívna agenda a je to priestor pre vybavovanie všetkých regionálnych úradných záležitostí.
Všetky ostatné zložky cirkevnej hierarchie – BÚ VD, presbyterstvo VD a iné zložky dištriktuálnej prípadne seniorálnej úrovne odpadávajú.
C. Súdna moc
Keďže nie som právnik, ponechávam túto kapitolu plne v kompetencií odborníkov s príslušným právnym vzdelaním.
To čo vnímam však ako podstatné je vytvorenie dvojstupňového súdneho systému.
Prvý stupeň – Seniorálny (regionálny) súd
Druhý (odvolací) stupeň – Cirkevný súd
Rovnako je potrebné tomu prispôsobiť súdne senáty a inštitút seniorálneho či cirkevného žalobcu.
Je potrebné myslieť aj na to, kto má právo sa vyjadrovať k cirkevným zákonom – niečo na spôsob štátneho Ústavného súdu, opäť v kompetencii – JUDr. Čech a spol.
3. Záver
Mojim cieľom, nie je predložiť úplný a vyčerpávajúci model štruktúry evanjelickej cirkvi. Tento by mal vzísť z celocirkevného diskurzu rôznych osôb tak z radov ordinovaných ako aj neordinovaných. Diskusia by mala viesť k zorganizovaniu celocirkevnej konferencie, kde by sa mohli prezentovať tak ucelenejšie návrhy ako aj rôzne požiadavky smerujúce k vytvoreniu nového funkčného modelu správy ECAV. Svojim príspevkom nielen ja, ale celá Slovenská evanjelická jednota, chceme prispieť k zmene vnutrocirkevného dialógu z konfrontačného tónu na konštruktívny dialóg. Ten môže nastať iba vtedy, ak hľadáme spoločné problémy a snažíme sa ich riešiť spoločne. Reštrukturalizácia cirkvi dlhodobo bola a je témou hodnou spoločného zreteľa.
Cieľom tohto príspevku je navodiť atmosféru, zaostriť optiku, možno naznačiť smer, ktorým by sme sa mali či mohli uberať pri našich úvahách o reštrukturalizácii cirkvi. Teda ak to zhrniem do niekoľkých bodov, cieľom je:
- Zdôrazniť to, čo je v našej cirkvi zásadné a to je fakt, že ECAV je cirkvou budovanou zdola a základnou bunkou cirkvi je cirkevný zbor!
- Maximálne zjednodušiť v súčasnosti zastaralý, ťarbavý a prežitý model 4 stupňovej cirkevnej hierarchie a vniesť nové dynamické prvky, ako je Seniorálna kancelária.
- Poukázať na nutnosť posilnenia demokratického systému usporiadania ECAV na Slovensku s posilnením zákonodarnej moci pred výkonnú moc a s primeraným postavením súdnej moci.
- Zvýšiť zastúpenie neordinovaných úmerne ich intelektuálnemu vkladu minimálne v pomere 2:1 k ordinovaným (duchovným).
- Na takto zjednodušený model organizačnej štruktúry ECAV následne pripraviť nový komplexný zákon o financovaní cirkvi, kde „réžia cirkvi“ bude postavená na minimalistickú úroveň s cieľom čo najefektívnejšej správy vlastných aj externých finančných zdrojov v cirkvi.
Ing. Viktor Čop, člen predsedníctva SEJ
