Štefánikove dni, 21. – 24. júla 2022 Košariská a Brezová pod Bradlom
Podujatie venované všetkým tým, ktorým nie je ľahostajná demokracia a naša budúcnosť. Vzdelanie, vytrvalosť či demokracia nie sú cesty s konečnou stanicou. Ide o nekončiaci proces o ktorý sa musíme, či chceme, alebo nechceme, neustále usilovať.
Slovensko čoraz viac potrebuje pozitívne signály, lebo tých negatívnych je za ostatné dva roky neúrekom. A vlastne nielen za dva roky. Oprieť sa o skutočnú osobnosť slovenských dejín býva dobré riešenie a pokiaľ ňou je Milan Rastislav Štefánik, ide o výzvu nielen pre tých, ktorým je podujatie určené, ale predovšetkým pre organizátora, v tomto prípade organizátorov: Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika a klub SMRŠ Brezová, Región Štefánik s. r. o. Nové podujatie, Štefánikove dni, sa uskutočnili pod záštitou Slovenského Olympijského a športového výboru. Partnermi podujatia boli predovšetkým obec Košariská a mesto Brezová pod Bradlom.
Atraktívny program sa odohrával predovšetkým v Múzeu Milana Rastislava Štefánika, v evanjelickom kostole na Košariskách a v Športovom areáli na Brezovej pod Bradlom. Štvordňové oslavy si dali za cieľ pripomenúť nielen život Milana Rastislava Štefánika pri príležitosti 142. výročia jeho narodenia, ale aj pritiahnuť pozornosť do jeho rodného kraja a ponúknuť obsah cez zážitok.
Dostať do programu ouvertúry Štefánikových dní SĽUK, či olympijského víťaza Michala Martikána a zlatých hokejových chlapcov z roku 2002 je signálom, že vzniká nová tradícia, ktorá každoročne 21. júla pripomenie „najvýznamnejšiu osobnosť slovenských moderných dejín, na ktorú sme právom hrdí“, ako odznelo na úvod prejavu od riaditeľa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied PhDr. Slavomíra Micháleka, DrSc. na slávnostnom akte pred rodným domom Milana Rastislava Štefánika.
Brat Michálek, rodák z Brezovej pod Bradlom dal súhlas prebrať príhovor, ktorý veľmi rád sprostredkujem:
Milan R. Štefánik je top-osobnosťou slovenských moderných dejín, na ktorého sme právom hrdí. Avšak, ako nik predtým, či potom, ani Štefánik sa osobnosťou nenarodil. Stal sa ňou. Nebol kamenný monolit, ale človek z mäsa, kostí a nervov. Človek plný rozporov a vnútorných zápasov. S osobným šarmom, ambíciami, dobrodružnou povahou i empatiou.
Každý máme na tomto svete nejaký osud, nejaké poslanie. Je len na nás samotných ako s nim naložíme, ako dokážeme svoje schopnosti, sny či predsavzatia pretaviť do života voči sebe, rodine, okoliu. Štefánik so svojim osudom, resp. so svojim poslaním, naložil tak, že dnes ho oprávnene vnímame nielen ako niečo, ako niekoho, z našej minulosti, ale aj ako človeka našej budúcnosti.
V čom vidím jeho veľkosť, resp. to, čo je z jeho života pre našu budúcnosť podstatné? V schopnosti a ochote odísť do sveta za vzdelaním, nebáť sa nepoznaného, nebáť sa opustiť chotár a v pochopení toho, že vzdelanie je cestou k úspechu. Ďalej vo vnútornej sile čeliť osudu, nepriazni, nevzdať sa, keď sa človeku svet obracia chrbtom. S tým priamo súvisí vytrvalosť, ako nevyhnutný prvok, aby sme si povedali, že život nebol márny. A osud Štefánika je toho dôkazom.
Ako historik sa venujem medzinárodným vzťahom a pri svojom výskume som sa v zahraničných archívoch pozrel aj na dokumenty Štefánikovej diplomatickej aktivity, ktorá bola priam impozantná. V tejto súvislosti chcem spomenúť ešte jeden rozmer, na ktorý nemožno zabudnúť – ide o pohľad, ako na Štefánika nazerali jeho nasledovníci v diplomacii. Ten pohľad poznáme z viacerých kníh historikov Dušana Kováča, Michala Kšiňana, Petra Macha, Jána Gálika či Bohumily Ferenčuhovej a iných, ako aj z archívnych prameňov. Spomeniem aspoň jeden prameň z NYPL, v ktorom diplomat a jeden zo 14 autorov záverečného textu Charty OSN Ján Papánek – v čase ohrozenia demokratickej Československej republiky – varuje pred ustupovaním pred nacizmom a burcuje do boja za slobodu a demokraciu. Tento archívny dokument je z mája 1938 a zachytáva manifestačnú spomienku pittsburských slovenských krajanov na Štefánika. Práve v Štefánikovi vidí Papánek symbol boja za slobodu a demokraciu. A nezaprel v sebe ani Brezovana, hrdého na Štefánika i na svoj i jeho rodný kraj, keď príhovor zakončil slovami: „Až prídete na Slovensko, iste prídete aj na Bradlo pokloniť sa pri mohyle pamiatke veľkého Štefánika. Pocítite veľkosť chvíle i miesta panujúceho nad celým krajom, kde bola jeho kolíska a kde odpočívajú i jeho telesné pozostatky.“
Moderné slovenské dejiny nadobudli dynamiku začiatkom 20. storočia. Slováci vstúpili na scénu ako politický národ v čase, keď bol v pohybe celý svet. A nezostali bokom. Keďže personifikáciou modernej národnej a štátnej identity sú osobnosti, ktoré ju tvoria, pozeráme sa na minulosť aj cez prizmu ich osudov. A treba dodať, že Štefánik a viacerí jeho nasledovníci sa vo „veľkej politike“ nestratili. Ba naopak, osvedčili sa.
Na záver dovoľte položiť otázku a odpovedať na ňu. Komu sú, resp. mali by byť, podľa mňa, tieto Štefánikove dni venované? Všetkým tým, ktorým nie je ľahostajná demokracia a naša budúcnosť. Vzdelanie, vytrvalosť či demokracia nie sú cesty s konečnou stanicou. Ide o nekončiaci proces, o ktorý sa musíme, či chceme, alebo nechceme, neustále usilovať. V tomto vidím základ odkazu Milana R. Štefánika.
Peter Bzdúch
predseda SEJ
člen CZ Brezová pod Bradlom
