Kandidát na generálneho dozorcu ECAV na Slovensku za SEJ a Otvorenú výzvu

Slovenská evanjelická jednota a Výbor za Otvorenú výzvu najvyšším predstaviteľom ECAV na Slovensku JUDr. Juraja Čecha, PhD. spolu navrhli svojho kandidáta na generálneho dozorcu ECAV na Slovensku s cieľom uchádzať sa o kandidatúru na túto funkciu v najbližších voľbách.

Navrhnutým kandidátom je Ing. Viktor Čop, prof. dipl. in management, podpredseda SEJ a člen prešovského cirkevného zboru ECAV na Slovensku.

Kandidatúra, napriek obštrukciám z radov členov kandidačnej porady, bola doručená v deň a v mieste konania kandidačnej porady na BÚ ZD ECAV (4.4.2022, v niekdajšej budove SEJ) k rukám br. biskupa ZD Mgr. Jána Hroboňa.

Ing. Viktor Čop, prof. dipl. in management – životopis

LUTHERUS č. 16; 20.4.2022 – Voliť či nevoliť!

Ing. Viktor Čop, prof. dipl. in management, kandidát na gen. dozorcu ECAV na Slovensku

Motivačný list

„Ale tí, čo očakávajú na Hospodina, dostávajú novú silu, vznášajú sa na krídlach ako orly, bežia a neumdlievajú, chodia a neustávajú.“ (Iz 40,31)

Vážené sestry a bratia,

bol som pokrstený 19. apríla 1965 v prešovskom Evanjelickom chráme Sv. Trojice a neskôr 27. mája 1979 aj konfirmovaný. Vyrastal som v úprimne veriacej rodine a spolu s mojimi troma súrodencami sme sa vždy aktívne zapájali do života cirkvi, o čom svedčí aj ich priame angažovanie sa v Evanjelickej cirkvi na Slovensku ale aj v Českej republike.

Bol som jedným zo zakladateľov hudobnej skupiny RATOLESŤ, ktorá ešte v dobách socialistického Československa nebojácne spievala o Kristu. Rovnako som spieval s láskou a radosťou v srdci po celé desaťročia v zborovom spevokole, ale aj v menších zborových formátoch. Služba v cirkvi sa pre mňa spájala predovšetkým s konkrétnym cirkevným zborom. Založenie spoločnosti PATMOS s.r.o. v roku 1999 s cieľom profesionálnej správy majetku cirkevného zboru, bol vo svojej dobe minimálne neštandardný spôsob, postavený na vtedajšej legislatívnej úprave SR. Bol to ojedinelý a výnimočný príbeh efektívneho hospodárenia v cirkvi a ekonomický efekt je dodnes len ťažko vyčísliteľný. Službu v zbore som preto vnímal ako tú najdôležitejšiu. Všetko nad to bolo pre mňa druhoradé. Výnimkou snáď bola iba služba v Tranosciu, pretože spájala moje profesné skúsenosti a schopnosti s knihou, mojou láskou v najširšom slova zmysle, priamo na pôde cirkvi.

Ak sa dnes uchádzam o priazeň evanjelickej verejnosti, nemôžem túto etapu svojho života nemať pred očami. Rovnako, vzhľadom na svoj vek, sú pre mňa slová z proroka Izaiáša, vyslovené pri mojej konfirmácii z úst nebohého br. biskupa Jána Midriaka, novou inšpiráciou a súčasne mi ukazujú na, pre mňa zásadnú skutočnosť, že nie v moci a sile človeka, ale jedine v Jeho moci, moci Hospodinovej skrze milosť Ježiša Krista. To, čím môžem prispieť ja, sú teda moje nohy, moje ruky, moje ústa i ostatné moje schopnosti, ktoré ponúkam v prospech spoločenstva evanjelikov augsburského vyznania na Slovensku.  

Hlavným mojím motívom ku kandidatúre na funkciu generálneho dozorcu je znepokojenie zo súčasného stavu cirkvi. Nezdieľam naratív, že všetko v cirkvi je tak, ako má byť. Práve naopak, som presvedčený, že je potrebné veľa zmeniť, či napraviť. Medzi hlavné a ústredné výzvy vnímam – vnútorné rozdelenie cirkvi v štýle „naši“ a tí druhí, ktoré pramení na najvyšších poschodiach cirkevných štruktúr a nesie sa naprieč nižšími úrovňami až do zborov; zložitú, nadúžitočnú a prebujnelú cirkevno – hierarchickú štruktúru; staré, nevyriešené majetkové kauzy; nezdravé a netransparentné financovanie cirkvi a mnohé iné negatívne javy.

Moja predstava výkonu funkcie, či snáď s istou nadsázkou „volebný program“ sa opiera o dlhodobú aktivitu Slovenskej evanjelickej jednoty, najme jej snahu o širšiu aktivizáciu evanjelickej inteligencie po vzore predkov, ako bol generál Milan Rastislav Štefánik, Martin Rázus, Ján Ursíny ale aj iní. Za zvláštnu zmienku pre mňa stojí osobnosť Jána Holčíka, znovuzakladateľa SEJ a emeritného generálneho dozorcu. Pod jeho vplyvom som postupne zrel k súčasnému rozhodnutiu kandidovať. SEJ privítala Otvorenú výzvu JUDr. Juraja Čecha, adresovanú najvyšším predstaviteľom ECAV, ako reálne zhmotnenie svojej aktivity a plne ju podporila. Pod Otvorenú výzvu sa ako signatári podpísali tiež všetci emeritní generálni dozorcovia a celý program reformy ECAV dnes podporuje viacej než 2 500 evanjelikov z vyše 300 miest a obcí.

Som si vedomý, že reforma s ktorou prichádzam, je pre Evanjelickú cirkev revolúčna, no súčasne jedným dychom dodávam, nevyhnutná. Evanjelická cirkev, po vyše tridsaťročnom ponovembrovom období, si zaslúži vymeniť svoj komunistický šat a obliecť sa do nového štrukturálno-organizačného formátu, akcentujúceho demokratické spoločenské zriadenie a ducha doby 21. storočia. Takáto reforma je plne v súlade s Augsburským vyznaním podľa čl. 7 a 8 o cirkvi ale aj 14 a 15 o cirkevnej správe a cirkevných poriadkoch. Túto reformu nemožno zrealizovať jednoduchým rozhodnutím synody cirkvi. Som presvedčený, že povedomie nutnosti zmeny je všeobecne známe a viacmenej akceptované. Pre samotné naštartovanie reformného procesu chýba však jasný zámer, strategický plán, ochota a odvaha cirkevných predstaviteľov i primeraný tlak širokej evanjelickej verejnosti. Reforma je potrebná preto, aby duchovní v cirkvi mohli  venovať viacej času službe, ku ktorej boli povolaní, teda na duchovnom poli a to predovšetkým kvalitnou a živou zväsťou Slova a prisluhovaním sviatosti, či potrebnou pastorizáciou a neordinovaní – odborníci v mnohých otázkach práva, ekonómie, manažmentu a riadenia, sociálnych služieb, školstva, kultúry a iných oblasti, mohli byť väčším prínosom pre obrodu nielen cirkvi, ale v konečnom dôsledku aj celej spoločnosti a to každý podľa svojho obdarovania. Týmto výraznou mierou posilníme misijny rozmer cirkvi a prispejeme vo väčšej miere k naplňaniu Kristovho odkazu: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy …“ (Mt 28, 19-20)

Obsahom celej reformy je preto výrazné zjednodušenie štruktúry cirkvi, s najväčšou pravdepodobnosťou aj postupná zmena územného členenia, posilnenie postavenia CZ, rozdelenie moci v cirkvi na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, adresnejšie delenie kompetencií medzi ordinovanými a neordinovanými, odpolitizovanie volebného systému, transparentné financovania cirkvi, zvýšenie ochrany zákonnosti v cirkvi a práv jej členov no a v neposlednom rade, posilnenie otvorenej verejnej diskusie vrátane priestoru pre dobre mienenú kritiku.

Nikdy som nebol mužom vyhľadávajúcim pokojné vody a svoje pohodlie, práve naopak. Moje ciele a plány sa vždy opierali o nové myšlienky, nové nápady, nebál som sa výziev, i keď som neraz pod ťarchou bremena upadal. No nie ja sám, ale Kristus kráčal vždy so mnou a tak som prešiel všetkými, aj tými najťažšími skúškami v živote.

Je známy výrok dr. Martina Luthera Kinga: „Mal som sen …“ Ja chcem veriť, že nesnívam, keď si myslím, že reforma v Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku je dnes reálna. Naopak, som o jej realizovateľnosti hlboko presvedčený. Na začiatok stačí úplne málo. Celkom postačuje nechať ľudí v cirkvi slobodne voliť a rozhodnúť. Veľmi úprimne sa prihováram, nediskvalifikujme nikoho už v kandidačnej porade ak sú pri ňom splnené zákonné požiadavky. Naopak, bude pre mňa cťou, v dobrom slova zmysle súťažiť o priazeň evanjelickej verejnosti so všetkými, ktorým rovnako úprimne záleží na napredovaní našej cirkvi. Bez ohľadu na konečný výsledok, bude to prvé veľké víťazstvo slobody v cirkvi, ktoré nepochybne skôr či neskôr spustí tak žiadaný reformný proces.

Sloboda a demokracia, pričom demokracia nie je nič iné ako všeobecná sloboda práv i povinností mojich blížnych v rovnakej miere o aké sa ja sám uchádzam, majú v sebe silu akú má živá príroda, ktorá klíči a rastie tam, kde nájde čo i len malinky náznak vhodných podmienok pre život. Naša úprimná viera je potom ako ten zvlažujúci Boží dážď, ktorý podnecuje vzrast. Nebuďme ľuďmi malej viery!  

V Prešove, dňa 2.4.2022                                                                   Ing. Viktor Čop