Nesplnená požiadavka Novembra 1989
Návrh odluky cirkví od štátu zarezonoval prvý krát vo vyhlásení VPN po Novembri1989, ako jedna z požiadaviek návratu k slobode a demokracii. Za viac ako 30 rokov, ani jedna vláda však nemala odvahu naplniť túto požiadavku. V prvých rokoch tomu bránili opodstatnené nároky cirkví na vrátenie pôvodných majetkov zákonnou cestou. Stalo sa tak po prijatí reštitučných zákonov, ktoré cirkvám vrátili nárokované majetky. Aj keď viaceré vo veľmi zlom a neudržovanom stave. Dnes je táto doteraz neriešená požiadavka, odluka cirkvi od štátu znova aktuálna, a mala by byť v demokratickej krajine riešená. Doterajší spôsob financovania cirkví, zavedený komunistickým režimom je prekonaný, a v modernej Európe nemá opodstatnenie. Napriek tomu, že rovnaký spôsob financovania cirkví ako má Slovensko v Európe má len Belgicko, žiadne iné prevažne katolícke krajiny Španielsko, Francúzsko, Poľsko a i. ho nemajú!
Prvé pokusy ECAV o odluku
Hľadanie nového modelu financovania cirkví, ktorý by zohľadňoval väčšiu zodpovednosť občanov, ktorí sa hlásia k príslušnosti k cirkvi je určite správne a oslobodí cirkev od prípadného zasahovania štátu. Slovensko má veľké kultúrne, historické dedičstvo našich predkov, ktorými sú nie len vzácne kostoly ale aj hrady, zámky, vzácne nehnuteľnosti a i., o ktoré sa musí štát starať. V roku 1996 predsedníctvo ECAV /Filo, Holčík/ vypracovalo návrh financovania cirkví za spolupráce so štátom, ktorý bol prerokovaný v Ekumenickej rade cirkvi a zaslaný Ministerstvu kultúry SR. Navrhovaný model financovania cirkví za spolupráce štátu by zabezpečil dôstojné zabezpečenie chodu cirkví a súčasne pomohol štátu získať finančné prostriedky na financovanie údržby a obnovy historických a kultúrnych pamiatok Slovenska. Je to ale tiež záväzok nás všetkých občanov Slovenska, aby sme prispeli k zvýšenej kultúre národa a atraktívnosti Slovenska v rozvíjajúcom sa turistickom ruchu.
Tento dnes upravený model vychádzal z nasledovných predpokladov:
- Každý platiteľ dane z príjmu fyzických osôb v Slovenskej republike je platiteľom povinného „Príspevku na duchovnú kultúru“.
- Príspevok vyberá a odvádza zamestnávateľ platiteľa dane.
- Príspevok platí platiteľ, napr. 1 % zo svojho základu dane. Príspevok sa stáva položkou o ktorú sa znižuje základ dane z príjmu fyzických osôb pri mesačnom vyúčtovaní mzdy.
- Cieľ príspevku určuje každý platiteľ dane fyzických osôb počas celého kalendárneho roka, január – december.
- Platiteľ príspevku sa môže rozhodnúť určiť svoj príspevok jednej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností registrovaných na MK SR, alebo na Fond kultúry spravovaný podľa osobitného zákona Ministerstvom kultúry SR.
- Kontrolu odvádzania príspevku vykonáva Daňový úrad SR.
Je reálny predpoklad, že veľká časť občanov sa rozhodne práve pre Fond kultúry, ktorý výrazne pomôže zvýšiť starostlivosť štátu o kultúrne dedičstvo – hrady, zámky, kaštiele, historické kostoly a iné kultúrne pamiatky národa.
Navrhovaný model financovania vyhovuje podmienkam a štandardom EU, zároveň zabezpečí samofinancovanie cirkví bez spoluúčasti štátu zo štátneho rozpočtu SR.
Princípy tohto modelu bolo predstavené vedením ECAV na rokované cirkví v roku 2001, boli však katolíckou cirkvou znova odmietnuté. Je smutné, že nové vedenie ECAV nemá záujem o samofinancovanie, ale nezmyselne pýta peniaze od zborov na krytie potrieb duchovných. Nehľadá aj iné možnosti, ako sa zbaviť „otrockej“ závislosti od štátu.
Pokus o aktualizáciu pôvodne navrhnutého modelu
Pokúsil som sa aktualizovať praktické dopady navrhovaného modelu na dnešné podmienky. Vychádzajú z týchto predpokladov:
- sčítanie ľudu v r. 2011.
- participácia aktívne činného obyvateľstva 20 – 60 ročných/štatistika/,
- asignácia 1% zo základu dane z príjmu fyzických osôb,
- z toho 50% pre cirkev a 50% pre Fond kultúry SR,
- priemerná mzda len 700 eur/mesiac, t.j. 8 400 eur/rok, z toho 1% je 84 eur/rok.
Príspevok ECAV
Podľa tohto modelu by ECAV na Slovensku prispievala do Fondu nasledovne:
z 316 250 členov je ekonomický činných 173 311 členov
priznanie pre financovanie cirkvi 50% t.j. 86 655 členov x 1% z ročného príjmu
| príspevok pre cirkev (EUR/rok) | pre Fond kultúry SR (EUR/rok) |
| 7 279 020 | 7 279 020 |
Príspevok RKC
Príspevok väčšej rímsko-katolíckej cirkvi by bol:
z 3 347 277 členov je ekonomicky činných 1 964 902 členov
priznaných pre financovanie cirkvi 50% t.j. 982 451 členov x 1% z ročného príjmu
| príspevok pre cirkev (EUR/rok) | pre Fond kultúry SR (EUR/rok) |
| 82 525 884 | 82 525 884 |
Pre ilustráciu uvádzam, že príspevok štátu pre cirkvi v roku 2020 bol 51 697 671 eur a v roku 2021 bude 54 106 782 eur.
Pri rovnakom predpoklade, z ostatných registrovaných cirkví by štát získal do Fondu kultúry SR na financovanie údržby, obnovy kultúrnych a historických pamiatok Slovenska viac ako 90 mil. eur, a dve najväčšie cirkvi na Slovensku by dostali podstatne viac, ako v súčasnosti.
Ing. Ján Holčík, Csc.
bývalý generálny dozorca ECAV 1994-2006
