Dňa 26. júna 2020 v zasadačke Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši sa konalo Riadne valné zhromaždenie spoločnosti TRANOSCIUS a.s. Tak ako celá doterajšia aktivita súčasného vedenia, aj samotné Valné zhromaždenie bolo poznačené celým radom chaotickej aktivity a nezvládnutej či nezorgnizovanej činnosti. Valného zhromaždenia som sa ako akcionár a bývalý člen predstavenstva, nezúčastnil. Ak sú totiž v rozsiahlej miere porušované práva menšinových akcionárov a nie sú rešpektované všeobecné zákonné ustanovenia, Stanovy spoločnosti a Rokovací či Volebný poriadok spoločnosti, takýmto stretnutiam chýba zmysluplnosť, nakoľko veci sú predom dané a pre majoritnú skupinu ovládajúcu dnes Tranoscius, vopred jasné. Samotné rokovanie má len deklaratívny charakter, čo predložené materiály a ich spôsob predloženia akcionárom, v plnom rozsahu potvrdzovali.
Aby som bol konkrétnejší. Už samotný proces – pokus o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia v roku 2019 s cieľom odvolať bývalé predstavenstvo a DR, postrádal akúkoľvek racionálnosť, nakoľko spoločnosť nevykazovala nedostatky v hospodárení, Tranosciu nehrozili žiadne majetkové újmy a volebné obdobie všetkým členom predstavenstva a DR až na jednu osobu, končilo ku dňu 30.4.2019. Odhliadnuc od tohto faktu, traja akcionári – Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku, Západný dištrikt ECAV na Slovensku a Východný dištrikt ECAV na Slovensku, zastúpení svojimi štatutárnymi orgánmi sa začiatkom roka 2019 dvakrát neúspešne pokúsili o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia TRANOSCIUS a.s. s cieľom odvolať členov predstavenstva a DR. Dôvodom pre nezvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia zo strany bývalého vedenia spoločnosti, bolo nesplnenie zákonných náležitostí pri podaní žiadosti uvedenými akcionármi, ktoré boli podané v rozpore, či nesúlade so znením §181 Obchodného zákonníka podľa ods. 1 – 6 a to konkrétne tým, že menovaní akcionári nepreukázali zákonným spôsobom, že sú akcionármi spoločnosti a tiež nezdôvodnili primeraným spôsobom svoju žiadosť o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia. Následne však, pri podaní žaloby na súd o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, už títo akcionári konajú v súlade so znením zákona. Aký dôvod bol nekonať takto od začiatku? Prejav papalašizmu? Zastrašovanie mocou? Pohŕdanie? Na rokovanie si predsedníctvo cirkvi pozvalo výkonného riaditeľa a obišlo tak predstavenstvo ako štatutárny orgán? Ak mali uvedení akcionári úprimný záujem prevziať spoločnosť, mali konať úprimne, férovo a čestne. Konanie nového vedenia takéto nebolo a „vykopávanie“ otvorených dverí po VZ z 28.6.2019, to len potvrdzuje.
Situáciou úplne mimo akúkoľvek zmysluplnú realitu, možno snáď predstaviteľnú iba vo svete tzv. „veľkého“ biznisu, bola záležitosť registrovania ochrannej známky EPST a Tranovského kalendára jediným akcionárom – Evanjelickou cirkvou a.v. na Slovensku, reprezentovanou svojim štatutárnym orgánom, disponujúcim 100 hlasmi z celkového počtu 3 950. Nechcem polemizovať nad faktom, či štatutárny orgán konal na základe rozhodnutia príslušného cirkevného grémia a teda či bol vôbec kompetentný pre tento čin. Som si vedomý, že pre menej zainteresovaného čitateľa sa tieto riadky môžu zdať nezrozumiteľnými, preto uvediem len krátko, že štruktúra ECAV pozostáva z viacerých samostatných právnych subjektov ako sú cirkevné zbory, senioráty, dištrikty a generálna cirkev. Ako hrdí evanjelici sa hlásime, že všetka moc v cirkvi pochádza z cirkevných zborov. Situácia sa udiala v čase, keď kompetentným konať v mene vlastníka TRANOSCIUS a.s., bolo pôvodné predstavenstvo zapísané v obchodnom registri ako štatutárny orgán. Táto registrácia ochrannej známky sa udiala bez vedomia predstavenstva spoločnosti ako aj ostatných akcionárov. Neskôr svoje konanie „ospravedlnili“ zmluvou o užívacích právach. Je tu preto dôvodné podozrenie na porušenie § 176b, ods. 1, kde sa uvádza: „Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.“ Navyše všetko toto sa dialo v čase keď konkrétny akcionár vydával vlastné noviny – Evanjelické noviny (vyšli min. 2 čísla), pre ktoré potreboval značku, ktorú tak mohol získať prisvojením si konkrétnych značiek Tranoscia. Takýmto jednostranným konaním menovaného akcionára, boli poškodení všetci jeho ostatní akcionári. Inými slovami, bolo im ukradnuté to, čo chceli dobrovoľne dať a dávali v prospech samotnej značky TRANOSCIUS i celej ECAV a za čo, najmä individuálni akcionári aj fyzický zaplatili kúpou svojich akcií. Tento mocenský spôsob je bezprecedentným pošľapávaním práv jednotlivca na úkor skupiny. Takéto počínanie bolo v našej spoločnosti možné iba v období Slovenského štátu a následne od februára 1948 do novembra 1989.
Nezvládnuté vedenie a priebeh Valného zhromaždenia konaného dňa 28.6.2019 – Valné zhromaždenie akcionárov si za predsedajúceho valného zhromaždenia zvolilo Ing. Jána Brozmana, ktorý sa dal na VZ zastupovať právnym zástupcom napriek skutočnosti, že bol fyzický prítomný. Valné zhromaždenie sa následne neriadilo programom, ktorý bol akcionárom oznámený, ale svojvoľne tento program zmenilo a prijalo viacero uznesení v rozpore so znením príslušných zákonných ustanovení a tiež v rozpore so znením stanov a rokovacieho poriadku. § 185, ods. 2 obch. zákonníka uvádza: „O záležitostiach, ktoré neboli zaradené do navrhovaného programu rokovania valného zhromaždenia, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov spoločnosti.“ Voči takémuto konaniu sa odvolala skupina akcionárov, ktorí podali žalobu na príslušnom súde o vyhlásenie neplatnosti valného zhromaždenia.Po zinscenovanej „voľbe“ členov predstavenstva a DR, bez možnosti podať návrhy inými akcionármi, bolo opomenutie nezvolenia predsedu predstavenstva valným zhromaždením v súlade so stanovami, prejavom triumfujúceho víťazstva novozvolených i tých, ktorí ich volili, keď nepodstatné veci idú bokom. Tou nepodstatnou vecou bolo, že Tranoscius a.s. v krízovom období fungoval bez predsedu predstavenstva.
Konfliktný prístup nového vedenia Tranoscius a.s. sa podpísal nielen v neštandardnom spôsobe prevzatia spoločnosti, ale najmä na jeho personálnom obsadení. Novozvolené predstavenstvo, podporované skupinou akcionárov, napriek tomu že dlhodobo plánovali prevzatie spoločnosti TRANOSCIUS a.s. a to minimálne od jesene 2018, nebolo pripravené na obsadenie kľúčových manažérskych pozícii. Najhlavnejší problém nastal s obsadením funkcie riaditeľa spoločnosti, kde sa v priebehu niekoľkých mesiacov vystriedali až 3 riaditelia, čo výrazným spôsobom negatívne ovplyvnilo ekonomiku spoločnosti ale aj personálnu politiku a výraznou mierou prispelo k rozkladu spoločnosti do stavu v akom sa nachádza v súčasnosti. Odchod celej redakcie EPST a jediného pracovníka odbytu, de facto znamenal – vstúpiť do budovy a zbúrať nosné priečky. Výsledok bol zodpovedajúci konaniu nového vedenia – rozklad obchodnej činnosti, absencia akejkoľvek tvorivej činnosti a finančná strata prevyšujúca 1/3 základného imania.
Hospodársky výsledok za rok 2019/2020 – strata vo výške viac ako 160 tis. EUR (1/3 základného imania je 131 667 €), ide predovšetkým na vrub výpadku v obchodnej činnosti a v oblasti vlastnej výrobnej (vydavateľskej) činnosti, ale tiež na margo neprimeraných mzdových nákladov a zbytočných právnych a iných neefektívne vynaložených služieb. Ako bývalí členovia predstavenstva sme zaregistrovali celý rad pochybení ako sú nezvládnutý prechod na e-kasu; zatvorenie predajní v čase vrcholiacej obchodnej sezóny – predvianočný predaj; predaj tovar a výrobkov bez riadnej registrácie v registračných pokladniciach – predaj na bločky s možným a pravdepodobným negatívnym dopadom na skladové zásoby a nepresnosti v skladoch; zatvárenie vybraných predajní; nepreberanie nájmov a iné. Čo hovorí v tomto prípade obchodný zákonník? V § 193 ods. 2 – „Predstavenstvo zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu.“ Stanovy v čl. 6.1.6. písm. b) a c) – „Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie – ak to vyžadujú vážne záujmy spoločnosti alebo verejný záujem; ak je vyššia strata na hospodárskom výsledku v priebehu roka ako 1/3 základného imania a o možnom dôsledku neboli akcionári včas informovaní.“ Čo urobilo predstavenstvo vo vzťahu k akcionárom? Nič! Dokonca ani len na riadne valné zhromaždenie neboli predložené návrhy opatrení v súvislosti s dosiahnutou stratou. A čo urobila DR, vyzvaná bývalými členmi predstavenstva a DR a súčasne akcionármi listom vo februári 2020? Nič! V správe DR, táto aktivita akcionárov sa ani len nespomína a dokonca navrhli valnému zhromaždeniu, schváliť ročnú účtovnú závierku so stratou 160 509,99 € bez komentára.
Napriek uvedeným skutočnostiam, ktoré dosvedčujú, že spoločnosť sa ocitla v kríze, štatutárny orgán odmieta preberať nájom a to napriek skutočnosti, že existuje riadna nájomná zmluva a nájomca prejavil záujem uhrádzať nájom tým, že ho uhrádzal na účet prenajímateľa. Prenajímateľ celé nájomné vrátil nájomcovi. Týmto svojvoľným konaním mohol štatutárny orgán priamo poškodiť spoločnosť a to konaním v rozpore s § 67 ods. b, obchodného zákonníka, ktorý uvádza: ak „Štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zistil alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol zistiť, že spoločnosť je v kríze, je povinný v súlade s požiadavkami potrebnej odbornej alebo náležitej starostlivosti urobiť všetko, čo by v obdobnej situácii urobila iná rozumne starostlivá osoba v obdobnom postavení na jej prekonanie.“ Nepreberanie nájomného v prípade ak existuje právny titul na jeho získanie a je známy užívateľ nájmu, sa javí ako konanie štatutárneho orgánu v priamom rozpore so znením zákona.
Podľa § 192, ods. 2 – „Predstavenstvo predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu. V lehotách určených stanovami, najmenej však jedenkrát ročne, ako súčasť výročnej správy predkladá predstavenstvo valnému zhromaždeniu na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o stave jej majetku.“ Aj keď so značným oneskorením, iba týždeň pred konaním VZ (podľa predchádzajúcej zvyklosti, to bolo 30 dní pred konaním VZ), bola na internetovej stránke spoločnosti zverejnená rozsiahla správa predstavenstva. Táto „pseudospráva“ však ani zďaleka nenapĺňala svojim obsahom zaužívané štandardy, či náplň podľa osobitného predpisu. Bola skôr slohovou prácou, plnou emócii, osočovania predchádzajúceho vedenia, bez konkrétnych návrhov opatrení a bez akejkoľvek vízie do budúcna. Na základe Stanov čl. 6.2.2. – je úlohou predstavenstva predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie: „… návrh dlhodobej koncepcie rozvoja akciovej spoločnosti a návrhy hlavných smerov jej hospodárskej politiky“. Či takýto bod bol na valnom zhromaždení prerokovávaný, neviem, keďže som na ňom nebol. V programe rokovania, uvedený bol. Predložený akcionárom k naštudovaniu už nie.
Majoritnú väčšinu akcionárov Tranoscia tvoria cirkevné zbory a senioráty, teda prirodzené organizačné jednotky, ktoré tvoria základnú štruktúru cirkvi. Títo akcionári pritom stoja bokom, nevyjadrujú sa a buď sa absolútne nezúčastňujú rokovaní VZ, alebo hlasujú v prevažnej miere v súlade s názormi a postojmi reprezentovanými štatutárnymi zástupcami generálnej cirkvi a dištriktov. Na tomto by v princípe nemuselo byť nič zvláštne, keby slobodná vôľa štatutárnych zástupcov cirkevných zborov a seniorátov nebola predsa len voľajako ovplyvňovaná oným cirkevným vedením. Zmenou spôsobu financovania cirkví štátom z roku 2019, prevzalo na seba nové vedenie cirkvi nielen zodpovednosť za prerozdeľovanie finančných prostriedkov na platy duchovných, ale aj onú kúzelnú moc nad nekonformnými, či iným spôsobom „nežiaduco“ sa prejavujúcimi. Áno, je to iná téma. V tomto prípade však, možno prvou obäťou tejto moci, tak netypickej a neprináležiacej evanjelickej cirkvi sa stáva, či môže stať, práve vydavateľská spoločnosť TRANOSCIUS a.s., ktorej sa „naliňajkuje“ poslušnosť a „pravý“ obraz luteránskej zbožnosti. Tu už nejde o práva akcionárov, či porušovanie ustanovení § 176b, ods. 2, ktorý znie: „Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.“, tu už ide o zásahy do svedomia evanjelického kresťana nie mocou Slova, ale mocou autority.
Aby som neskončil celkom pesimistický. Je možná cesta k lepšej budúcnosti cirkvi i spoločnosti Tranoscius a.s.? Áno je. Tou cestou je návrat k základnej organizačnej bunke v cirkvi, ktorou je cirkevný zbor. Tam sa odohráva celý zmysluplný kresťanský život. Peniaze plynúce so štátu na platy duchovných, nie sú peniazmi generálnej cirkvi ale cirkevných zborov. Generálna cirkev je služobníkom cirkevným zborom, lebo ako sám Pán Ježiš v Matúšovom evanjeliu v 20. kap. vo veršoch 26b a 27. hovorí: „… ale kto by medzi vami chcel byť veľký, nech je vašim služobníkom, a kto by medzi vami chcel byť prvý, nech je vašim sluhom.“ Úlohou vyšších cirkevných úradov je preto strážiť vieroučnú čistotu a poskytovať servis cirkevným zborom a teda aj jej duchovným. Inšpirovať sa praxou iných cirkevných spoločenstiev, nám evanjelikom, neprislúcha.
Viktor Čop, akcionár a bývalý člen predstavenstva
Príspevok bol uverejnený v týždenníku evanjelikov a.v. LUTHERUS, č. 29/30, dňa 29.7.2020 (str. 50-51)