To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej zemi je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení v ktorom sa dnes nachádzame, nepotrebujeme žiadnych geniálnych obratov a kombinácii. Potrebujeme mravné stanoviská k ľudom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať za nič hodnoty, nevydierať pracujúcich, robiť to čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a robiť prácu šetrením výnosnejšiu, žiadanejšiu a čestnejšiu, ako leňošiť a míňať. Je potrebné prekonať krízu dôvery technickými zásahmi, finančnými a úverovými sa nedá prekonať. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.
Téma môjho príspevku „Morálka a etika v podnikaní“ je veľmi aktuálna práve dnes, kedy sme svedkami hlbokého úpadku morálky a etiky v celej súčasnej spoločnosti. Nielen u nás, ale v celom svete. Kde hľadať príčiny tohto javu ? Komplexná odpoveď nie je jednoduchá, lebo spoločnosť sa neustále vyvíja. Stále viac sa materializuje, túžba po bohatstve, vyniknutie v spoločnosti a osobné ego zastierajú základné morálne a etické princípy, ktoré od nepamäti boli a platili ! Nie len v politike , ale aj v podnikaní.
Etika je aktuálnym a komplexným problémom a jej uplatňovanie v každodennom živote významnou mierou prispieva k zlepšovaniu kultúry aj v podnikaní a tým vlastne napomáha k trvale udržovateľnému rozvoju.
Korene etiky, či chceme, alebo nechceme musíme hľadať v kresťanstve, ktoré principiálne upozorňovalo a rozlišovalo dobro od zla a pranierovalo priestupky ktorých sa človek dopúšťal. Tieto princípy sa neskôr stále viac a viac zdôrazňovali. Boli základom kresťanského náboženstva a náboženskej výchovy v každej rodine a spoločenského života. V stredoveku boli zvýraznené práve pri podnikaní keď boli zapracované do „regúl“ a manuálov rôznych výrobných cechov, ktoré dbali nie len na kvalitu výrobkov, ale aj na počestnosť pri ich kúpe či predaja. Na ich dodržiavanie sa prísne dbalo a porušovanie sa prísne trestalo aj verejným pranierovaním na výstrahu. Postupne s dobou a priemyselnou revolúciou v 18. a 19. storočí sa aj priemyselná výroba dynamizovala, vznikali nové podnikateľské príležitosti a veľké spoločnosti. Nové pracovné príležitostí poskytovali možnosť väčšieho zárobku. Vidina rýchlejšie zarobiť peniaze a mať finančnú istotu, boli lákadlom pre porušovanie základných princípov etiky a morálky. Tieto javy sme mali možnosť sledovať aj v našej spoločnosti 20-teho storočia, keď obdobie socializmu zanechalo v duchovnej a mravnej oblasti príliš hlboké stopy. Najmä rozšírená korupcia sa stala takmer pravidlom v občianskom živote, na všetkých úrovniach spoločnosti, ale najmä bola viditeľná v zdravotníctve, školstve, štátnej správe a justícii.. Takto sa spoločnosť postupne deformovala. V Česko-Slovensku po spoločenskom prevrate a prechode na trhové hospodárstvo po roku 1989 vznikali nové príležitosti podnikania a s tým aj túžba čím rýchlejšie sa obohatiť. Príkladom je nie len priebeh „malej privatizácie“, a „kupónovej privatizácie“, ktoré umožnili šikovnejším nadobudnúť obrovské majetky, ktoré vytvorila spoločnosť všetkých občanov. Pokračovalo to štátom riadenej privatizácie veľkých podnikov a spoločností pre politicky spriaznených ľudí. Za zdanlivo dobrým úmyslom vytvorenia „slovenskej kapitálotvornej vrstvy“, realizoval sa podvod na poctivých a slušných občanoch. Aj tieto kroky môžeme hodnotiť ako bezprecedentný príklad porušovania základných princípov etiky a morálky, hlbokého a mravného úpadku rozhodovania štátu a návodu na rozkrádanie majetku a hodnôt, vytvorených všetkými občanmi.
Dávanie úplatkov a podplácanie, ale v poslednej dobe aj neodvádzanie daní a daňové podvody sa stali bežným javom, ktoré deformuje podnikateľské prostredie a súčasnú spoločnosť . Pociťuje to národné hospodárstvo, lebo „šedá ekonomika“ spôsobuje obrovské národohospodárske škody. Štát takto prichádza o obrovskú časť svojich príjmov, ktoré predstavujú až 16 – 18 % HDP, a ktoré končia na účtoch jednotlivcov v domácich a zahraničných bankách a v daňových rajoch. Ako by sme sa stotožnili s heslom :“keď nekradneš , okrádaš svoju rodinu“, alebo „kto chce s vlkmi žiť, musí s nimi vyť“. Ako by sme hľadali pre tieto skutky ospravedlnenie keď nedám úplatok ja, dá ho niekto iný, ktorým získa výhodu na môj úkor. Až taký rozmer má morálny úpadok!
Mal som osobnú skúsenosť v roku 1990, keď po avizovanej privatizácii čerpacích staníc, sa ma ako ministra na Ministerstve priemyslu SR skupina privatizérov pokúšala „zaujať“ úplatkom 1 milión Kčs v kufríku, ktorý mi na rokovaní podsúvali. Vyhodil som ich s varovaním že si dobre zapamätám ich tváre. Aké jednoduché je pokušenie rýchlo zbohatnúť. Ale len pre takých, ktorí nemajú morálne zásady.
Sú len chabé pokusy spoločnosti na upozorňovanie týchto nešvárov, lebo vykonateľnosť práva v súčasnej dobe je na nízkej úrovni. Aj napriek tomu, že si nahovárame že sme právny štát. .Boj proti korupcii a teda proti šedej ekonomike napriek tomu, že štát zriadil „Útvar boja proti kriminalite“ nedosahuje požadované výsledky. A práve to ďalej povzbudzuje ľudí nie len s kriminálnou minulosťou, k ďalším aktivitám a pokusom ako rýchlo zbohatnúť na úkor občanov ! Bez ohľadu na morálku a etiku, ktorá v podnikateľskom prostredí je na nízkej úrovni. Prečo ? Nie sú pozitívne príklady, alebo je ich veľmi málo, že aj podnikať sa dá pri dodržiavaní princípov morálnych a etických kritérií. Bohužiaľ aj médiá nie veľmi zaujíma táto téma, lebo bulvár a negatívne správy zo spoločenského života sú „žiadanejšie“ pred pozitívnymi správami.
V roku 1990 mal som česť zoznámiť sa s kanadským podnikateľom Tomášom Baťom Jr., synom českého podnikateľa Tomáša Baťu, podnikateľa svetového významu, synom Tomáša Baťu, zakladateľa spoločnosti na výrobu obuvi BAŤA v Československu. Mal som bezprostrednú možnosť sním spolupracovať a zoznámiť sa s „baťovskou“ filozofiou podnikania tejto spoločnosti, ktorej základy pretrvávajú dodnes a ktorej princípy prevzalo veľa svetových spoločností a korporácii. Presvedčil som sa o tom v roku 1991 pri mojej ministerskej návšteve v Japonsku, na Ministerstve hospodárstva – MITI, kde sa chválili prevzatím „baťovskej“ filozofie, ktorú prispôsobili japonským podmienkam a svetovým trendom konca 20-teho storočia. Jedným zo základných princípov baťovskej filozofie, bolo že korupcia a korupčné jednania sú najväčším prehreškom proti etike podnikania. V spoločnosti BAŤA platilo a dodnes platí ako zákon, že akýkoľvek pokus o prijatie alebo poskytnutie úplatku, znamená okamžitý koniec pre toho, kto sa takéhoto skutku dopustil.
Ako príklad uvediem prípad z tridsiatich rokov minulého storočia, keď Tomáš Baťa prišiel nato, že jeden zamestnanec sa nechal podplatiť, aby fy SIEMENS dostala veľkú zákazku. S okamžitou platnosťou bol zamestnanec prepustený, ale súčasne fy SIEMENS mala zákaz 10 rokov sa uchádzať o zákazky vo firme BAŤA!
Aj s odstupom času – viac ako 80 rokov od smrti Tomáša Baťu, zakladateľa, ktorý tragicky zahynul 12.júla 1932 a ktoré si každoročne pripomíname, sú jeho zásady etického a morálneho podnikania stále aktuálne. Aj zásluhou jeho syna Tomáša Baťu Jr., ktorý ich nie len rešpektoval ale celý život aj uplatňoval, v princípe „responsible capitalism“- „zodpovedné podnikanie“. Morálne princípy boli zákonom, ako základná norma podnikania. Dovoľte mi preto ich aj na tomto fóre si niektoré pripomenúť.
Baťove zodpovedné podnikanie bolo založené na rešpektovaní princípov slušnosti, mravnosti a sociálnej zodpovednosti, ktorá sa prejavila najmä:
- vo vzťahu k obchodným partnerom
- vo vzťahu k zamestnancom a spolupracovníkom, ktorých tak oslovoval
- rešpektovaním právnych a etických noriem, bol kresťanom a desatoro mal hlboko zakódované na základe rodičovskej výchovy
- vo vzťahu k úradom a verejnej službe
- vo vzťahu k životnému prostrediu.,
Osobitné postavenie – v jeho filozofii podnikania – mal zamestnanec, ktorého nazýval „spolupracovník“ , a ktoré bolo budované na princípe dôvery. Aj preto venoval ich postaveniu také mimoriadne miesto. Uvedomil si, že len vzdelaný zamestnanec bude prínosom pre podnikanie a preto budoval systém ich vzdelávania. Starostlivosť o mladú generáciu a jej intelektuálny rozvoj mal podstatné miesto v jeho systéme. Citujem jeho slová:…. „Školy ktoré pre Vás budujeme, majú v prvom rade účel naučiť Vás umeniu zarábať viac peňazí pri menšej námahe, ako to robili vaši rodičia“ ….. „ alebo: „Každý krejcar, ktorý vydávame na účelné vybudovanie školy, sa nám mnohonásobne v živote vráti a to nie len z nevypočitateľných požitkov mravných, ale aj na zvýšenie blahobytu, ktorého dosiahneme“. Každé narodené dieťa zamestnanca dostalo do vena vkladnú knižku s vkladom 1000 Kč. Bola uložená v jeho Baťovej firemnej banke, a úročená 10 % ! Po dosiahnutí 24 roka života tak dostal každý mladý muž alebo žena slušnú sumu peňazí do života. V „Baťovej škole práce“ od 14 rokov sa vzdelávali mladí ľudia počas 3, neskôr 4 rokov. Školu navštevovali po pracovnej dobe, za ktorú dostávali mzdu. Výchova ich viedla k šetreniu a so zarobených peňazí ktoré si ukladali v banke našetrili slušné peniaze do života. Filozofiou Baťu bolo, aby si každý mladý človek do 24.roka života našetril pri úročení 10 % až 100 000 Kč., čo bolo v časoch prvej ČSR skutočne veľa. Odchádzali do života nie len so slušným praktickým vzdelaním ale aj značnými úsporami. „Baťova škola práce“ vychovala tisíce schopných vzdelaných mladých ľudí , z ktorých viacerí v živote zastávali významné funkcie. Mnohí aj v politickom živote Česko-Slovenska.
Životným krédom Tomáša Baťu bolo vyznanie:
Náš život je jediným predmetom na tomto svete, ktorý nemôžeme považovať za svoje súkromné vlastníctvo, lebo sme ničím neprispeli k jeho vybudovaniu. Bol nám len prepožičaný s povinnosťou odovzdať ho potomstvu rozmnožený a zdokonalený. Preto naši vrstovníci a ešte viac naše potomstvo majú právo žiadať vyúčtovanie z nášho života.
Baťa celý život veril v „responsible capitalism“, /zodpovedný kapitalizmus/ a v zodpovedné podnikanie, a v rámci jeho aj sociálnu zodpovednosť. Platilo to najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom, ktorí na tú dobu mali neuveriteľné sociálne istoty a výhody, vrátane vlastného bývania v domoch ktoré pre nich staval.
Jeho základná filozofia bola, citujem:
Naša kultúra je založená predovšetkým na službách – úprimný záujem pre dobro našich zamestnancov, našich zákazníkov a komunít v ktorých pôsobíme.
Neustále zdôrazňoval svojim spolupracovníkom heslo: „Služba verejnosti“, ktoré nebolo len prázdnym sloganom, ale ktoré poctivo dodržiaval. Z jeho úvah pre morálne a etické podnikanie určite je potrebné niektoré z nich si pripomenúť:
- Nenaháňajte sa za peniazmi. Kto sa naháňa za peniazmi, ten ich nikdy nedohoní. Slúžte! Keď budete slúžiť podľa svojich najlepších síl, nebudete môcť uniknúť peniazom.
- Keď sa ocitnete v zlých časoch génius vám z nich nepomôže. Nezostáva nám nič iné len rokovať a pracovať.
- Nebojte sa ničoho, maj odvahu.
- Chceš byť vedúcim pracovníkom viacerých spolupracovníkov? Ak chceš s nimi vybudovať nový závod, vybuduj najprv seba.
- Konaj len takú prácu, ktorá slúži verejnosti.
- Zbav sa svojej malosti a veľkosť nás nájde sama.
- Buď príkladom.
- Odmenou víťaza je právo a príležitosť slúžiť druhým.
Táto posledná myšlienka mala by byť krédom každého víťaza politického zápasu . Bohužiaľ na Slovensku je to inak. Víťaz berie všetko, obsadzuje vrcholové posty bez ohľadu na ich odborné a morálne kvality. Aj preto sú mnoho krát výsledky našich podnikov, štátnych inštitúcií a verejnej správy sú také, ako sú.
Aj dnes, v našej spoločnosti zažívame dopady hospodárskej krízy, ktorá nevídaným spôsobom vniesla chaos a neistoty do života nielen podnikateľskej sféry, ale každého občana. Ale takáto kríza bola aj koncom dvadsiatich a začiatkom tridsiatich rokov minulého storočia, ktorá bola v mnohých aspektoch podobná tej našej . Tomáš Baťa v roku 1932 napísal, citujem:
To, čomu sme zvykli hovoriť hospodárska kríza, je len iné meno pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej zemi je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú že hospodársky úpadok sa dá sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledkov tohto omylu. V postavení v ktorom sa dnes nachádzame, nepotrebujeme žiadnych geniálnych obratov a kombinácii. Potrebujeme mravné stanoviská k ľudom, k práci a k verejnému majetku. Nepodporovať bankrotárov, nerobiť dlhy, nevyhadzovať za nič hodnoty, nevydierať pracujúcich, robiť to čo nás pozdvihlo z povojnovej biedy, pracovať a šetriť a robiť prácu šetrením výnosnejšiu, žiadanejšiu a čestnejšiu, ako leňošiť a míňať. Je potrebné prekonať krízu dôvery technickými zásahmi, finančnými a úverovými sa nedá prekonať. Dôvera je vec osobná a dôveru je možné obnoviť len mravným hľadiskom a osobným príkladom.
Neviem, ako by dnes pán Baťa, po viac ako 80 rokoch hodnotil dnešné podnikanie a periodicky sa opakujúce hospodárskej krízy. Ale sa asi zhodneme, že to je dôsledok morálneho úpadku najmä bankového sektoru. Nemal rád banky, a nie raz kriticky sa vyjadroval k ich pôsobeniu v hospodárskom živote. Podľa neho bankový sektor nevytvára hodnoty, ale obchoduje – kupčí s rôznymi umele vytvorenými finančnými produktmi, ktoré neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu. Predvídal že tento systém na umele vytvorených hodnotách musí raz skolabovať. Stalo sa, a skutočne sme boli svedkami celosvetového finančného kolapsu a krízy, zavineného práve bankami. Aj to je dôsledok morálneho a etického zlyhania finančného sektora a chamtivosti jej predstaviteľov!
Porušovanie morálky a etiky v podnikaní má negatívny dopad nebývalých rozmerov v rôznych odvetviach podnikateľskej sféry. Nie len doma, ale aj vo svete. Ako príklad uvádzam barbarské ekologické devastovanie prírody v amazonských pralesoch, keď túžba po zbohatnutí ničí nie len unikátnu prírodu, ale aj domorodé obyvateľstvo. Ale príkladov nachádzame sále viac.. Aj posledná kauza pančovania alkoholu metylalkoholom v Českej republike, ktorá zavinila desiatky mŕtvych a doživotne poškodených občanov. V slovenskej spoločnosti sme svedkami škandálov zneužívania európskych fondov na súkromné obohacovanie. Aj to je výsledkom egoistickej chamtivosti a bezohľadnej túžbe po rýchlom zbohatnutí. Podnikateľ Tomáš Baťa a aj jeho syn Tomáš .Baťa Jr. celý svojim životom a osobným príkladom presadzovali etiku v podnikaní. Verili, že len spoločným úsilím môžeme v spoločnosti dosiahnuť viac. Nie raz zdôrazňoval: Slušnosť musí mať budúcnosť, slušnosť sa musí ľudom vyplácať. Možno z dnešného pohľadu v rýchle sa dynamizujúcej spoločnosti jeho filozofia zdá sa utopistická, ale pre ozdravenie spoločnosti nevyhnutná. Je to ako beh na dlhú trať, ale musíme vydržať ! Mali by sme si osvojiť heslo priateľa Tomáša Baťu Jr., pána Pivečku, ktorí si osvojili aj Američania:
Never give up – nikdy sa nevzdávaj!
Slušnosť a rešpektovanie morálnych a etických zásad nie len v podnikaní musí mať budúcnosť, ak chceme a musíme ozdraviť našu spoločnosť. Aby to bolo na prospech nie len pár jednotlivcov ale celej spoločnosti.
Ing. Ján Holčík, CSc
Príspevok bol prezentovaný na Konferencii o podnikaní v Bratislave (október 2015) a je aktuálny aj dnes. (poznámka autora)